Minule som na jednom diskusnom fóre zachytila vetu: Slováci nemajú dejiny, lebo nemali vlastných kráľov. Toto expresívne tvrdenie ma tak trochu dostalo do varu. V prvom rade je prinajmenšom diskutabilné tvrdiť, že sme nemali kráľov. Čím potom boli v našich ranných dejinách takí vládcovia ako keltský Vannius, či neskôr Svätopluk? Áno, dá sa oponovať: Vannius bol […]

Dnes som navštívila zvláštne miesto – malú dedinku za okresným mestom Bytča. Mikšovú. Na prvý pohľad nie je ničím zvláštna. Žije sa tu tak, ako v ďalších slovenských dedinách. Jednoducho, takpovediac pánu Bohu za chrbtom. O neduhoch veľkomesta tu nič nevedia. Deň sa tu začína úsvitom a končí sa západom slnka. Tu sa nechodí na kávu do obchodného domu, či na […]

Prvým kníhtlačiarom slovenského pôvodu bol Mikuláš Bakalár Štetina. Narodil sa v druhej polovici15 storočia. O miesto jeho narodenia zápasia viaceré slovenské mestá – Piešťany, Trenčín, ale aj Rajec. Umeniu tlačiť knihy sa naučil v Benátkach, kde sa dostal počas svojich vandroviek. Tu sa prihlásil za učňa v tamojšej knihárskej dielni.

Roky 1933 až 1964 boli pre francúzskeho vedca a archeológa André Parrota iné ako ostatné v jeho živote. Nestrávil ich v rodnom Francúzku, ale v Sýrii, v dedinke Tel Hariri, ktorá leží neďaleko rieky Eufrat. Čím upútala jednoduchá sýrska dedinka vzdelaného, na pohodlie zvyknutého Francúza? Nálezmi hlinených tabuliek, roztrúsenými na poliach roľníkov.

V bezprostrednej blízkosti dedinky Ariha sa nachádzajú ruiny a valy, z ktorých už celé desaťročia čerpajú dedinčania tehly na stavbu svojich príbytkov. Sú dôkazom toho, že kedysi tu stálo veľké a mocné mesto. Volalo sa Jericho.

Učili sa to naše staré mamy, mamy, my, naše deti a raz sa to budú učiť aj naši vnuci: kresťanstvo na Slovensko doniesli dvaja bratia zo Solúna, Cyril a Metod. Im sú stavané pomníky, o nich sú písané nespočetné úvahy a knihy. Pravda je taká, že kresťanstvo k nám zavítalo omnoho skôr.

predchádzajúca časť Možno mal cisár Konštantín trochu inú predstavu o budúcnosti svojej dcéry, než akú ju mal Gratián a Valentinián. Ak by sme si skonštruovali tento príbeh do väčších podrobností, tak by sme možno prišli k tomu, že Gratianovi ju prisľúbil ešte ako dieťa. No Konštantín po jednej z bitiek s Kvádmi priviedol so sebou kvádskeho kráľoviča […]

POVESŤ Z LIETAVY Keď sa na hraniciach Uhorského kráľovstva vyrojili Tatári, dal kráľ Belo IV narýchlo vybudovať na severe obranný val hradov. Tvorili ho niekdajšie pevnosti veľkomoravských veľmožov. Tatárske nebezpečenstvo premenilo bývalé drevené hradiská na mohutné skalné sídla, odkiaľ sa dalo dobre čeliť nepriateľovi.

predchádzajúca časť Znovu si môžeme položiť otázku. Aký bol Gabínius, vazalský kráľ Kvádov? Obliekal sa po rímsky? Strihal si vlasy nakrátko? Alebo zostal verný tradíciám svojich predkov…

Nepoznám lepšiu detektívku, ako lúštenie historických záhad. Stačí si k faktom dosadiť trošku fantázie a môže vzniknúť príbeh, ktorý by si zaslúžil zasvietiť na veľkom filmovom plátne. K takým patrí aj príbeh dcéry rímskeho cisára, ktorá sa kto vie prečo ocitla na slovenskom území.