Keby Bonka vedela písať, určite by si podala do novín inzerát: „Hľadám svorku, ktorá by ma prijala za svoju. Je celkom jedno, či bude psia alebo ľudská.“ Keďže však Bonka bola niečo medzi ovčiakom a vlkom, je jasné, že si inzerát podať nemohla.

predchádzajúca časť Vráťme sa k tomu holánikovi, ktorého pôrodná babica cez otvorené okno vystrčila do zasneženej zimy. Krst na lopate zažil aj Jozef Belon. Začínal ako drotársky učeň, džarek.

Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočí vládla v Javorníkoch zima. Z oblohy sa sypali husté biele chuchvalce, dávali nehu prísnym kopcom naokolo. Snehový zával prikryl aj poľnú cestu, čo viedla do údolia, učupeného v ohybe riečky Rovňanka. Aké tajomstvo sa tu skrývalo? Bola to malá drevenica, s pitvorom, izbou a začmudenou kuchyňou. Do večernej tmy […]

predchádzajúca časť Na každom rezbárovi najprv zaujmú ruky. Má to svoj dôvod, veď práve nimi dokáže vdýchnuť drevu podobu a tvar. Čím precíznejšie sú umelecké predmety z dreva vypracované, tým väčší hold vzdávame rezbárovým rukám. Až potom si uvedomíme, že drevo ožije až vtedy, keď doň vloží svoju vlastnú dušu.

Keď som už v predošlom článku zablúdila do osady Nová Žilina pri Štiavniku, nedá mi, aby som nespomenula aj iné príhody, ktoré som síce nezažila ja sama, rozprávali mi ich však osadníci – lazáci. Na začiatok treba povedať, že osady v Bytčianskej kotline majú v sebe čosi osobité. Narodil sa tu typický slovenský fenomén – drotárstvo. Nie je to mŕtve remeslo, […]

Najzaujímavejšie životné príbehy ponúkajú novinársky najneschodnejšie terény. K jednému z nich, či skôr k príbehu jednej vrchárskej rodiny, som sa dostala takpovediac náhodou. Išla som robiť reportáž o práci umeleckého rezbára Jožka Rakovana. Ako to už býva v príjemnej spoločnosti, padlo veľa slov. Z Jožka sa vykľul dobrý rozprávač. V hlave mi utkvelo, že sa […]

Nedá mi to. Občas naňho poškuľujem spoza plota, ako háďže vidlami seno kravám a kozám. Je iný, ako ostatní chlapci v jeho veku. Ešte nemá ani devätnásť, no telo má vypracované ako dospelý muž, čo sa celé roky venuje kulturistike. Je vysoký, mocný, svalnatý. Chodí do školy, je v maturitnom ročníku. No prežil život, aký by viac svedčil starému človeku.

Pracovala som v Bytči, v regionálnej redakcii, ktorá mala svoju kanceláriu v budove Mestského úradu. Cestovala som tam každý deň autobusom. Bytčiansko bol zaujímavý región, plný zvláštnych životných osudov. Patril k mojim najobľúbenejším novinárskym terénom, do ktorého som rada chodila. Vždy som tu našla niečo nevšedné, historky, čo ma rozosmiali, aj také, čo […]