predchádzajúca časť Istý čas mal Berwyn, predmestie Chicaga, medzi emigrantami zvláštnu prezývku. Hovorili mu hlavné mesto strednej Európy. Za toto pomenovanie vďačilo jednoduchému faktu: usídlilo sa tu mnoho Slovákov, Čechov, Poliakov a Rusov. Mnohé ulice mali názvy uvedené dvojjazyčne. A bežne ste mohli vojsť do Reštaurácie starej matere alebo České hospůdky.

Niektoré rozprávky som z pripravovanej knižky vyradila… Nie preto, žeby sa mi nepáčili – len neboli o Rozprávkove, Chalúpke na stračej nôžke, blogeroch a cestičkách v blogovisku. Proste sa nehodili do koncepcie Rozprávok z blogu. Tak ich dávam aspoň sem, aby ste vedeli, čo v knihe nebude.

Pred niekoľkými rokmi sa mi vrátil brat z Ameriky. Prežil v emigrácii časy krušnejšie aj šťastnejšie. Býval v Chicagu, respektíve v jeho predmestskej štvrti, Berwyne. Chodieval tam do klubu, ktorý si založili Slováci. Rada ho počúvam, keď spomína na ľudí, ktorých tam stretol…

Nevera s láskou, v šálke pomiešaná. Zaliata potom horúcich letných spomienok.

V mojich hĺbkach je požehnanie aj prekliatie. Som nevyspytateľná. Ukrývam v sebe tajomstvo múdrych žien aj nedotknutosť neskúsených dievčat. Nehu ranného prebudenia aj vášeň polnoci. Som tvoja studňa. Určená pre tvoj smäd.

(Našla som na CD niekoľko svojich starších básní. Tu sú…)

Takže, takže! Tá vaša Pastierka rozprávok, čo vám šarapatí na blogu, si dnes zmyslela, že príde k nám do ZOO. A miesto toho, aby si doniesla svoju striebornu krásku, ktorú vraj ľúbi najviac na svete, mala so sebou dáke cvakadlo. A stále len cvakala.

Aj keď je Veľká noc predovšetkým kresťanským sviatkom, treba si uvedomiť, že korene niektorých veľkonočných zvykov, siahajú hlbšie, do predkresťanských čias.

Dostala som mailom zaujímavú informáciu od jedného z mojich priateľov, inak univerzitného profesora, že vraj sa cirkevní predstavitelia v poslednom čase často sťažujú na dekresťanizáciu spoločnosti. Je to zvláštna predstava, pretože človek bol zvyknutý na opačný proces. Aj v škole sme sa učili o postupnej kristianizácii Európy, trvajúcej niekoľko storočí. Na […]

Možno len zhasla hviezda na dráhe mliečnej hmloviny. Alebo praskli presýpacie hodiny. Možno, že zastal čas. Piesok už neodčíta ticho v nás… Čakanie nečaká. A bolesť nebolí. Len stále čosi škrípe v súkolí. Možno ten piesok. Možno spomienka. Ale aj ona je už pritenká…