Napísal si mi samé krásne slová:

Neviem, kam zmizli staré mamy, Čo mali v očiach teplo oráčin Vo vráskach vôňu čerstvej slamy A v srdci biely obláčik.

Odišla búrka z rozbitého pohára.

Opäť mám ten zvláštny pocit, že vo mne chýba kúsok skladačky

Niekedy treba položiť slovo na váhu a zvážiť: dá, či vezme. Niekedy treba mlčať.

Sny, pochované zaživa. Dopriadla láska nočné pradivá.

Na pokušenie zubadlo, skrotiť ho, sladkú beštiu,

Na kraji sveta tancujem tanec so svojim milovaným mlčaním

Je taká láska, ako keď slnko stíchne v dlaniach a blízke je až na smrť,

Ticho je nežne usmievavé. Chce sa mu vystrájať. Len tak sa klbčiť s páperím púpav v tráve, s vetrom viať…