Zase jedna zo starších… Ale k letu akosi patria, básne o láske.

Ponáram sa do teba chcem ťa vychutnávať, chcem ťa mať na jazyku,

Niečo z mojich starších básní…

Dnes sa môžeš stať mojim slnkom, ktoré sa dotýka hladiny,

Poď, sadneme spolu na lodičku, súmrak si prisadne k nám, Čajky nám požičajú krídla a more roztvorí svoju hĺbku,

More sa slano potí, loví na háčik vĺn strapatú perleť mesiaca,

Na počiatku nebolo slovo ale túžba. Na veky vekov zostala.

Duša mi vrástla do stromu, pokojná, obnažená. Rozvetvujem sa do ticha.

Tvoj smútok soľou nehy zrosím, rozprávku vo mne tepny vyzvonia, v ktorej sa túlaš sám a bosý, v ktorej som dažďu podobná…

Kratučká… Na sladké sny…