Už pár dní tu čakám, aby som mohla povedať ĎAKUJEM.

Už niekoľko dni tu úspešne bojujem s pripojením. Teda skôr s nepripojením. Signál mi kolíše presne podľa toho, ako vonku šantí vietor. Raz zmizne, raz sa vynorí, stratí a zas nakukne: aha, tu som, to sa iba tak hrám…

Vždy je ťažké byť iným ako ostatní.

Mám rada také dni, aké sú teraz. Slniečko, slniečko, ešte raz slniečko, a k tomu more modrej oblohy. Vtedy sa cítim čulá ako rybička a deň by pre mňa mohol mať miesto 24 hodín 48. Všetko stíham… Nepotím sa, som slnkofilná a keby sa dalo, tak by som chodila po svete len v svojej opálenej koži.

Priznám sa, že som chcela tráviť čas inak – písaním poviedky. Tá je vlastne narýchlo spichnutá a možno by bola aj celkom hotová, keby ma ten potvorský škriatok škriatkovský neprinútil pozrieť sa na blog. Hneď prvý článok, čo vidím – o Igorovi Matovičovi!

Našla som si vo FB odkaz: vraj istý priateľ si ma chce pripojiť virtuálnou šnúrkou k sebe… Stanem sa tak ohnivkom neviditeľnej reťaze, čo spája ľudí v boji proti rakovine a podporuje jej výskum. Zvyčajne aplikácie rôzneho druhu ignorujem, no túto som si odťukla. A pozvanie svojho priateľa som prijala.

(Zahrabala som ho pod lieskový ker a nasypala naňho lístie!)

Znovu mám roztvorené sklenené dvierka na skrini a vyberám. Papiere, listy, obálky. Maľovanie chalúpky nemá konca kraja… Tentokrát prišla na rad moja pracovňa. Strieborná kráska na mojom stole sa tvári rozpačito, bielo žmurká rozsvietenou obrazovkou, hádam aj trochu žiarli. Dnes na ňu nemám veľa času, aj keď sa sem tam pozerám, čo sa deje na blogoch. Viac ma však […]

Tí moji doma si už zvykli na to, že nie som ,,obyčajná“ mama a mávam občas tvorivé úlety, kedy mi nikto nesmie vkročiť do myslenia. Pokúsili sa o to, no vždy sa to skončilo zaháňaním: teraz ma nechaj, nevidíš, že píšem? Našli si vlastný spôsob, ako míňať čas. Začalo sa to vtedy, keď sme pred rokmi priniesli domov prvý počítač. Vtedy mužská polovička […]

Včera som behala po meste – dnes ležím. Pri obzeraní výkladov a zháňaní darčeka pre moju dcérku Slávku som sa potkla o schod, spadla – a odniesla si to noha. Bolí, koťuha, tak sa mi ani komentovať nedá… Sorry, že neodpovedám na komentáre, ale maródim (zase!!!) v posteli – s nohou podloženou vankúšom. Tak zatiaľ miesto seba tu nechávam aspoň […]