Taký čas je, že iba prší a prší… Niekto by povedal, že je to čas pod psa. A ja zas vravím, že je to naozajstný čas na nejakú starú legendu, rozprávočku, či povesť. Rozmýšľam rýchle, akú… Nuž takú, o žilinskej studni. Tej, čo stojí na Marianskom námestí. Nad studňou sú kovové mreže, chránia zvedavcov, aby nespadli dnu. Na dne sa čosi trblieta, […]

Jednou z mojich najmilších kníh v detstve boli Staré grécke báje a povesti od Eduarda Petišku. Milovala som to rozprávanie o hrdinoch a bohoch, ktorí mali typické ľudské vlastnosti, no zároveň ich ľudská fantázia obdarila nadprirodzenými schopnosťami. Prelúskala som ich pár krát a navnadená osudmi gréckych bohov, som hľadala niečo podobné. Našla som. Rovnako […]

Tvoj smútok soľou nehy zrosím, rozprávku vo mne tepny vyzvonia, v ktorej sa túlaš sám a bosý, v ktorej som dažďu podobná…

Byť spisovateľom nie je ľahké. Má to svoje ošemetnosti, o ktorých sa ťažko hovorí. Písanie knihy, aspoň u mňa, sa podobá milostnému vzplanutiu. Žijem ním tak, akoby nič iné nebolo. Ponáram sa do neho, stávam sa krvou v žilách príbehu. Milujem so svojimi hrdinami, nenávidím, som vášnivá, aj chladná.

Konečne je slnka viac než dosť, kto by sedel pri počítači? Nuž som si povedala, že odolám eventuálnym lákadlam virtuálu, hroziacim búrko-hádkam, nástahám, či iným pokušeniam a vybrala som sa do mesta. Dobre som spravila. V Žiline totiž máme Staromestské slávnosti.

Kratučká… Na sladké sny…

predchádzajúca časť Ležala na posteli, pohodlne uložená na ľavom boku. Na vankúši, čo je podopieral líce, sa jej rozsypali strapaté, červené vlasy. Viečka mala prižmúrené do úzkych štrbiniek, cez ktoré pozorovala muža pri okne.

Celý deň som v záhrade, kosím, presádzam, prerábam… Z toho bude poctivá svalovica! A tá sa lieči jediným spôsobom: treba si sadnúť k obrazovke, vyložiť nohy (mám pod nosom operadlo sedačky) a niečo ťuknúť do počítača. Nuž, priznávam, dnes mi to nemyslí… Tak som pre istotu zalovila v svojej zbierke básní – Opakovaný záber – a vybrala som […]

Predchádzajúca časť Stalo to, čoho sa jeho otec bál. Do Adamovho srdca vstúpila túžba po peniazoch. Zažiadalo sa mu krásnou ženou pochváliť. Začal ju vodiť medzi zemanov. Tí nevedeli z Magdalénky oči spustiť. Zato ich ženy začali nad ňou nosom ohŕňať.

Zapovedala som sa, že sa nedám vtiahnuť do predvolebnej politickej kampane a zostanem pekne krásne v krajine svojich príbehov a rozprávok. Tam je bezpečne, tam je dobro dobrom, zlo zlom, vinníci sú potrestaní a láska sa končí veľkým svadobným veselím.