Pláž bola celkom prázdna. Minulotýždňový turnus odletel nazad do Európy. V rozľahlom kruhovom hoteli zostalo iba zopár hostí – zväčša Nemci a Česi.

Na pamiatku jednej ženy a preto, že je október, mesiac úcty k starším

„Vám by sa zišla kvapka kávy.“ povedal. „Vyzeráte, akoby ste sa premieňali na cencúľ“.

Taká malá spomienka…

Čakala celú noc. Márne. Ráno vdýchla Džesike na spiace čielko nepokojný bozk a zaklopala mame na dvere. ,, Daj pozor na malú!“ poprosila ju. ,,Musím niekde odísť“.

Malá sa narodila koncom mája, bolo to usmievavé a jasné dieťa. Pokorený a krotký Adam ich obe zobral po päťdňovom pobyte z nemocnice. Prvé dva mesiace skoro vôbec nevychádzala z domu. Zohýnala sa nad maličkou, prebaľovala ju a kŕmila, počúvala jej dych a za ničím jej nebolo ľúto, dokonca ani za deťmi zo škôlky.

V noc, keď po druhýkrát spala s Adamom, mala Eva zvláštny sen. Snívalo sa jej, že jej telo je chrám, v ktorom udeľuje rozhrešenia maličký veľkňaz: jej dieťa.

Túžba má svoje vlastné pravidlá, ktoré sa nepodriaďujú zákonitostiam rozumu, ale to Eva v svojich dvadsiatich troch rokoch nemohla vedieť.

1. časť Ležal vedľa nej a nemo pozeral do plafónu. Cítila, že by mu mala niečo povedať, no nevedela nájsť vhodné slová, ktorými by vyjadrila svoje či jeho pocity.

predošlý diel ,,Daj si ešte!“ posunul ku mne spevák ďalší pohár. Prevrátila som ho do seba. Dotkol sa mi rukou tváre a trochu váhavo sa opýtal: ,,Chceš… Chceš ísť so mnou?“