Rozprávkarka2

predchádzajúca časť Tak Dámičku zobrazil Verduccio. Plameň, ktorý ho nútil do práce, dal mu silu obra a nehu zaľúbeného mladíka. Strávil nad svojim dielom dni a noci. Nezavadil o mladé dievča pohľadom. Ale cítil, že tentoraz nie socha, socha nie, lež ona, to smutné zobrazenie ľudskej tragédie, mu rozochvieva srdce.

Je totiž typickým energetickým upírom. Prisaje sa na vás, ani neviete kedy – a všetko z vás vycucá. Radosť zo života. Radosť z jari. Z dažďa. A slnka. Z toho, že apríl je bláznivý.

… môžu byť také nežné ako dotyk snežienky…

predchádzajúca časť PRAMATKA EVA Sochy majú svoj vlastný osud, z ktorého sochári poznajú iba úlomok. Ak však sochárove ruky vlastnia silu tvorivého dotyku, nedívajú sa za osudmi svojich sôch. Túžia vytvoriť niečo nové.

Dám ti zázračné zrkadlo.

K tejto rozprávke mám zvláštny vzťah. Písala som ju už dávnejšie, ale ešte stále sa dotýka najhlbších strún v mojom srdci. Je o troch ženách, podľa ktorých spravil mladý sochár sochy. Tri. Jedna predstavovala madonu, druhá Evu, a tretia hriešnicu, kajúcnicu. Tak tu je prvá časť:

Mám rada tvoje sny.

Z dejín sa dá mnohému naučiť. Otázka je však, kto ich prvý začal písať. Možno, že Sumeri, národ, ktorý založil prvé mestské štáty v Mezopotamii a vytvoril v nich na tie doby vysoký stupeň civilizácie a kultúry. Tak, ako aj v iných štátnych spoločenstvách, však aj tu boli problémy sociálneho a ekonomického tipu.

V summerskom meste Lagaš kedysi panovala kráľovná Urrata. Bola nielen mladá a krásna, ale aj múdra. Rozhodla sa, že si nájde dobrého ministra financií, ktorý by jej pomohol vládnuť. Nechcela však vyberať len podľa farby očí či pekných slov. Každého uchádzača, čo sa chcel stať ministrom, si najprv predvolala a dlho sa s ním rozprávala.

Včera sme sa s LaLunou dohodli, že sa pokúsime zmeniť zlé na dobré a smutné na veselé. Tak som sa trochu rozhliadla – po rozprávkach. Vybrala som si tú najsmutnejšiu, ktorú poznám – Dievčatko so zápalkami. A trochu som ju zmenila…