Rozprávkarka2

Dnes v noci som mala zvláštny sen. Bola som na palube lietadla s nejakým vysokým predstaviteľom štátnej moci – a veľmi som naňho naliehala, aby z neho vystúpil…

Navliekam na niť dni, keď budem bez teba. Dni, kedy krehnú iskry v pahrebách.

predchádzajúca časť Najstarším slovenským emigrantom, ktorého som spoznala aj osobne, bol Šuster. Pochádzal z Oravy a vyučil sa za obuvníckeho učňa. Do Ameriky prišiel v prvej emigrantskej vlne, začiatkom štyridsiatich rokov. Pochádzal z dvanástich detí. Scenar jeho príbehu je modelový pre jeho vekovu skupinu: chudoba doma, žiadne vyhliadky na prácu, útek, […]

Hladená rozkoš stoná. Rozum sa stráca a kričí vôna.

predchádzajúca časť Istý čas mal Berwyn, predmestie Chicaga, medzi emigrantami zvláštnu prezývku. Hovorili mu hlavné mesto strednej Európy. Za toto pomenovanie vďačilo jednoduchému faktu: usídlilo sa tu mnoho Slovákov, Čechov, Poliakov a Rusov. Mnohé ulice mali názvy uvedené dvojjazyčne. A bežne ste mohli vojsť do Reštaurácie starej matere alebo České hospůdky.

Niektoré rozprávky som z pripravovanej knižky vyradila… Nie preto, žeby sa mi nepáčili – len neboli o Rozprávkove, Chalúpke na stračej nôžke, blogeroch a cestičkách v blogovisku. Proste sa nehodili do koncepcie Rozprávok z blogu. Tak ich dávam aspoň sem, aby ste vedeli, čo v knihe nebude.

Pred niekoľkými rokmi sa mi vrátil brat z Ameriky. Prežil v emigrácii časy krušnejšie aj šťastnejšie. Býval v Chicagu, respektíve v jeho predmestskej štvrti, Berwyne. Chodieval tam do klubu, ktorý si založili Slováci. Rada ho počúvam, keď spomína na ľudí, ktorých tam stretol…

Nevera s láskou, v šálke pomiešaná. Zaliata potom horúcich letných spomienok.

V mojich hĺbkach je požehnanie aj prekliatie. Som nevyspytateľná. Ukrývam v sebe tajomstvo múdrych žien aj nedotknutosť neskúsených dievčat. Nehu ranného prebudenia aj vášeň polnoci. Som tvoja studňa. Určená pre tvoj smäd.

(Našla som na CD niekoľko svojich starších básní. Tu sú…)