Rozprávkarka2

Stena mala farbu svetlého medu, brázdili ju krivolaké biele čiary, ktoré na niektorých miestach vytvárali stopy slzičiek. Blúdila som po nich prstom a kreslila neviditeľné siluety. Videla som v nich podoby rôznych bytostí – bradatého uja s fajkou, vtáka, koňa. Potom sa do izby, kde som spávala, vkradla tma, spolu s ňou aj strach. Malé dieťa sa bojí tmy, tá okolo mojej […]

Nemám nič proti našim chlapcom na korčuliach. Naozaj. Prajem im, aby nastrieľali veľa gólov do cudzích sietí a nedostali žiaden do vlastnej. Ale odkedy sme hrali zápas s Českom, môj chlap sa zmenil na vyžmýkanú bábovku.

Týmto pozdravujem našu radnicu… Dúfam, že sa mi ten malý chyták v názve prepečie. :-) Je zaujímavé, že niektoré javy sprevádzajú ľudí, odkedy sa začali formovať do spoločenských zoskupení. K takýmto javom patrí aj platenie daní. Bolo súčasťou tých najstarších štátnych zriadení. Nevyhli sa mu ani stredoveké mestá. Špecifikom stredoveku však bolo […]

Vyšla som si pred chvíľkou do záhrady, unavená z celodenného sedenia za počítačom. Písmenková práca je opojná, aj keď nevďačná. V niektorom okamihu začne bolieť hlava, chrbát, aj oči – a zažiada sa čerstvého vzduchu.

,,Upáľte čarodejnicu! Priletel za ňou jej milenec diabol, priniesol na krídlach do mesta mor!“ Takéto výkriky zneli Žilinou v prvej polovici osemnásteho storočia, ktoré má aj prívlastok ,,osvietenské“. Dav sfanatizovaných ľudí hnal k mestskému magistrátu nešťastnú mladú ženu, vdovu, ktorá sa sama starala o dve malé deti. Pritom mnohí z tých, čo sa […]

Rozmýšľala som, čím sa prezentovať ako prvým v novom blogu. Neprišlo mi na um nič lepšie ako rozprávka. Je už staršia, písala som ju dávnejšie, ale asi najlepšie vystihuje moje skryté ja. Rozprávkarka alebo Pastierka rozprávok – tak ma volajú priatelia z netu. Som na toto oslovenie hrdá, ale trochu zaň cítim aj zodpovednosť. Nie je jednoduché zachovať rozprávkam […]