Rozprávkarka2

Pracovala som v Bytči, v regionálnej redakcii, ktorá mala svoju kanceláriu v budove Mestského úradu. Cestovala som tam každý deň autobusom. Bytčiansko bol zaujímavý región, plný zvláštnych životných osudov. Patril k mojim najobľúbenejším novinárskym terénom, do ktorého som rada chodila. Vždy som tu našla niečo nevšedné, historky, čo ma rozosmiali, aj také, čo […]

Takto mi hovorieval kedysi môj otec, inak jednoduchý a skromný človek, ktorý však mal čosi, čo mnohým ľuďom chýba – chrbtovú kosť. Pre neho neexistovalo nikdy nehovor nikdy. Nie znamenalo pre neho nie a áno áno. Slovo podľa neho robilo chlapa, láskavé mlčanie ženu. Nemal rád ostré slovné výpady, pretože vedel, čo dokážu narobiť. Že z niečoho, čo je zábavou […]

(povesť z Kunerádu) Kedysi viedla cesta z Lietavského hradu cez Stránske až do Kunerádu. Dnes po nej niet ani stopy. Po tejto ceste často chodievalo panstvo na pozlátených kočoch. Cesta sa končila v poľovníckom zámku, v ktorom pán z Lietavy každú jeseň a každú jar poriadal poľovnícke zábavy. Pozýval na ne bohatých šľachticov zo vzdialených krajín a miest. Cudzokrajní […]

večerná básnička… Chcela by som byť sklo, no som len plastelína, chcela by som byť voda, som podmývaný breh. Chcela by som byť kameň, no som len rozmočená hlina, chcela by som byť tma – som roztopený sneh. Chcela by som byť slávik čo vraví tŕňu: pichaj, môžeš ma bolieť do krvi. Chcela by som byť tichá… A hviezdny prach si do snov […]

Právne zákony a rozprávky sú dvojičky – obidve sa narodili kdesi na začiatku ľudstva, v jeho úsvite, keď ešte človek nevedel, že ten, kto sa ho snaží ovládnuť, raz bude oslovovaný ako náčelník, vládca, knieža, kráľ, či cisár. No kým zákon prichádzal zväčša ,,zhora“ , vytvárali ho tí, čo chceli ovládať, rozprávky sa pozerali na svet […]

Prepáčte, nedalo mi to. Staronoví blogeri, ktorí očas nakúkajú na blog.sk, vedia, kde na tento výrok natrafia. Pre ostatných to hádam nebude také dôležité. V celku sa mi zapáčil – keď ho oprášim od ostatných pavučín, čo sú na ňom navešané. Je pozvaním do môjho sveta. Do niečoho, čo je skutočne moje – mám to ukryté v hlave, v srdci. Tu, na novom […]

Už od rána ma pokúša. Čo iné, ako znovu pohladiť prštekmi klávesnicu. Lenže deň je dlhý, aj keď ma krátky chvost. Pritrafilo sa mi ísť na besedu s deťmi do školy. Potom k nám zavítala návšteva, aj navariť bolo treba – a na písanie akosi nezostal čas. Až teraz. Desať minút po polnoci príde človeku všeličo na um. Niečo sa snaží dostať z hlavy von, niečo […]

Taká malá vymyslenina, kto chce, nech jej verí a kto nie, tiež dobre!

Jedným z najodbornejších remesiel je kníhviazačstvo a knihárstvo. Aj keď sa zdá, že je to jedno a to isté, jedná sa o dve rôzne kategórie spoločnej profesie, ktorá sa zaoberá reštaurovaním starých kníh, resp. viazaním nových. Kníhviazačstvo je ,,zreparovanie“ rozpadnutých stránok do nového obalu. Knihárstvo ma pridanú umeleckú hodnotu, ktorá môže […]

Patrím k tým ľuďom, ktorí musia svojim citom nasadiť nie jednu, ale prinajmenšom štyri ohlávky. Skrotiť ich, a hlavne včas, je dosť náročné. S negatívnymi citmi sa radšej uzatváram do samoty. Veď sú ako náhrdelník. Stačí, že ich nosím na svojom krku ja. Nemusia visieť aj na iných. S tými dobrými sa však vždy chcem podeliť. Mám rada, keď môžem povedať: […]