Rozprávkarka2

(povesť z Kunerádu) Kedysi viedla cesta z Lietavského hradu cez Stránske až do Kunerádu. Dnes po nej niet ani stopy. Po tejto ceste často chodievalo panstvo na pozlátených kočoch. Cesta sa končila v poľovníckom zámku, v ktorom pán z Lietavy každú jeseň a každú jar poriadal poľovnícke zábavy. Pozýval na ne bohatých šľachticov zo vzdialených krajín a miest. Cudzokrajní […]

večerná básnička… Chcela by som byť sklo, no som len plastelína, chcela by som byť voda, som podmývaný breh. Chcela by som byť kameň, no som len rozmočená hlina, chcela by som byť tma – som roztopený sneh. Chcela by som byť slávik čo vraví tŕňu: pichaj, môžeš ma bolieť do krvi. Chcela by som byť tichá… A hviezdny prach si do snov […]

Právne zákony a rozprávky sú dvojičky – obidve sa narodili kdesi na začiatku ľudstva, v jeho úsvite, keď ešte človek nevedel, že ten, kto sa ho snaží ovládnuť, raz bude oslovovaný ako náčelník, vládca, knieža, kráľ, či cisár. No kým zákon prichádzal zväčša ,,zhora“ , vytvárali ho tí, čo chceli ovládať, rozprávky sa pozerali na svet […]

Prepáčte, nedalo mi to. Staronoví blogeri, ktorí očas nakúkajú na blog.sk, vedia, kde na tento výrok natrafia. Pre ostatných to hádam nebude také dôležité. V celku sa mi zapáčil – keď ho oprášim od ostatných pavučín, čo sú na ňom navešané. Je pozvaním do môjho sveta. Do niečoho, čo je skutočne moje – mám to ukryté v hlave, v srdci. Tu, na novom […]

Už od rána ma pokúša. Čo iné, ako znovu pohladiť prštekmi klávesnicu. Lenže deň je dlhý, aj keď ma krátky chvost. Pritrafilo sa mi ísť na besedu s deťmi do školy. Potom k nám zavítala návšteva, aj navariť bolo treba – a na písanie akosi nezostal čas. Až teraz. Desať minút po polnoci príde človeku všeličo na um. Niečo sa snaží dostať z hlavy von, niečo […]

Taká malá vymyslenina, kto chce, nech jej verí a kto nie, tiež dobre!

Jedným z najodbornejších remesiel je kníhviazačstvo a knihárstvo. Aj keď sa zdá, že je to jedno a to isté, jedná sa o dve rôzne kategórie spoločnej profesie, ktorá sa zaoberá reštaurovaním starých kníh, resp. viazaním nových. Kníhviazačstvo je ,,zreparovanie“ rozpadnutých stránok do nového obalu. Knihárstvo ma pridanú umeleckú hodnotu, ktorá môže […]

Patrím k tým ľuďom, ktorí musia svojim citom nasadiť nie jednu, ale prinajmenšom štyri ohlávky. Skrotiť ich, a hlavne včas, je dosť náročné. S negatívnymi citmi sa radšej uzatváram do samoty. Veď sú ako náhrdelník. Stačí, že ich nosím na svojom krku ja. Nemusia visieť aj na iných. S tými dobrými sa však vždy chcem podeliť. Mám rada, keď môžem povedať: […]

Slobodné zamestnanie má svoje výhody – idete si kedy chcete, kde chcete, hlavné je, aby ste si zarobili na každodenný chlebík. Také je aj povolanie novinára na voľnej nohe. Profesionalita by mu nemala dovoliť pozerať sa na isté javy príliš osobne. Pre žurnalistu je nadhľad potrebný ako soľ. Predsa sú však okamihy, keď mu cez hrošiu ,,novinársku“ kožu vylieza […]

Túto rozprávku venujem svojej priateľke Dionei, pretože včera bola sklamaná a smutná a pretože aj z toho najväčšieho rumoviska môže znovu vyrásť záhrada. Ako keby sa jej nikdy nedotkol čas: vždy kvitla, vždy bola plná vône, svetla a slnka. Len v jednu noc v nej bolo temno: vtedy, keď umieral Nardénov otec. Ležal pod klenbou ruží, nie, nemal v tvári strach, ale […]