Rozprávkarka2

Minule som na jednom diskusnom fóre zachytila vetu: Slováci nemajú dejiny, lebo nemali vlastných kráľov. Toto expresívne tvrdenie ma tak trochu dostalo do varu. V prvom rade je prinajmenšom diskutabilné tvrdiť, že sme nemali kráľov. Čím potom boli v našich ranných dejinách takí vládcovia ako keltský Vannius, či neskôr Svätopluk? Áno, dá sa oponovať: Vannius bol […]

Svet sa mení. Svet nás mení. Všetko je inak. Žijeme inak, dlhšie. Možno aj búrlivejšie. A to, o čom kedysi rozprávali dávne rozprávky, sa straca.. Každého z nás čaká odchod na obávaný, druhý a nepreskúmaný breh. Ako tam pôjdeme? Pripravení? Nepripravení? Zaskočení životom? Čo bude naším spoločníkom? Kto? Samota? Smútok? Alebo spomienky na to, čo sme prežili? […]

Miláčik, bozkávaj ma, tak ako ja bozkávam teba. Veď v našich bozkoch sú všetky hlbočiny neba. Bozky sú vtáky, čo v svojich hniezdach hniezdia. A v každom z nich je jedna malá hviezda. Na hviezde princ, čo svoju ružu chráni… Miláčik, bozkávaj ma po každom milovaní. _____________________________________________________________________________________ (… hm, […]

Nie, viac sa nedotknem tej Pandorinej skrinky.

Pol šiestej večer. Odomkla záhradnú bránku, vošla na terasu. Pes rozkúsal papuče – zhodnotila krátkym pohľadom. Premohla únavu a pozbierala zvyšky papučí.

Sedeli spolu pri káve. Mali rovnaké meno – a aj rovnaký osud. Jednu podvádzal partner a druhú manžel.

Dnes som navštívila zvláštne miesto – malú dedinku za okresným mestom Bytča. Mikšovú. Na prvý pohľad nie je ničím zvláštna. Žije sa tu tak, ako v ďalších slovenských dedinách. Jednoducho, takpovediac pánu Bohu za chrbtom. O neduhoch veľkomesta tu nič nevedia. Deň sa tu začína úsvitom a končí sa západom slnka. Tu sa nechodí na kávu do obchodného domu, či na […]

Samota vraj ešte nikdy nikomu neuškodila, najmä ak je dobrovoľná. Nuž také dobrovoľné vyhnanstvo v samote prežívam aj ja. Je dobré žiť na konci sveta, t.j. v mojej chalúpke. To na konci sveta nie je len symbolika. Chalúpka naozaj stoji na hranici. Na tej pomyslenej hranici, kde sa končí svet veľkomiest, svetiel, reklám, ruchu, a začína sa svet ticha a trávy. […]

Čítam super knihu. Hrubú, veľkú. Dejiny Uhorska. Sú tam zmapované všetky hrôzy, ktorými Slováci prešli. Od tatárských čias cez turecké, atď, atď. Turek snáď ani nebol až taký veľký zbojník, ako to ďalšie, čo nasledovalo po ňom. Ten síce schmatol dievča za vrkoč a odvliekol ho do Istanbulu a tam ju zavrel do svojho háremu. No živil ju, šatil ju, staral sa, […]

Mám z nich zimomriavky. Aj triašku. Vedia mi zastaviť dych v hrdle. A vohnať slzy do očí. Siahnuť na srdce. Sú to len slová. Ale aké slová… Slová mojich priateľov. Básnikov. Občas sa mi zdá, akoby dnešná doba nemala na nich čas. Akoby mala čas iba na hrôzy hrozby, vojnu, násilie, krv. Ich slová sú pre mňa dôkazom, že svet ešte nie je bez duše. Pretože má ich […]