Rozprávkarka2

Mám z nich zimomriavky. Aj triašku. Vedia mi zastaviť dych v hrdle. A vohnať slzy do očí. Siahnuť na srdce. Sú to len slová. Ale aké slová… Slová mojich priateľov. Básnikov. Občas sa mi zdá, akoby dnešná doba nemala na nich čas. Akoby mala čas iba na hrôzy hrozby, vojnu, násilie, krv. Ich slová sú pre mňa dôkazom, že svet ešte nie je bez duše. Pretože má ich […]

Sedela o stôl ďalej. Štíhla a elegantná. Krátke sako, pod ním biely roláčik, sukňa tesne pod kolená, na nohách čierne lodičky. Účes ako Twiggy. Aj ju trochu pripomínala. A bola sexi, aj napriek tomu, že mohla mať šestdesiat. Možno aj trochu viac. Bola to proste iná šesťdesiatnička, ako tie naše urobené slovenské ženičky, čo tvorili jadro nášho zájazdu. Tie boli […]

Včera som mala pekný deň. Strávila som dopoludnie v obci Hlboké nad Váhom. Kedysi to bola najchudobnejšia dedina v Bytčianskom okrese. Dnes? Treba sa tam ísť pozrieť. Je čo obdivovať, aj možno aj závidieť. Najmä krásne Súľovské skaly dookola a turistický chodník, čo do nich vedie. Majú tam úžasné povesti. Aká by som to bola Rozprávkarka, keby som sa s Vami […]

Na tomto blogovisku som odvtedy, ako vzniklo, resp. odvtedy, ako sa Pravda rozhodla pre osamostatnenie od blog.sk a založiť si vlastný priestor na blogovanie. Vstúpili sme sem vtedy viacerí – a cítili sme sa ako malé deti na novom, krásnom pieskovisku. S úsmevom spomínam na tých, ktorí vytvorili prvú „sedmičku“. Sedem statočných. Nechýbal medzi nimi Mika báčik. […]

Príbeh prvý Príchádzajú spolu na zástavku. Nerovný pár, hoci sa zdá, že sú rovesníci, šesťdesiatnici, možno sedemdesiatnici. On je vysoký, štíhly elegán, moderne oblečený do riflí bielej farby a svetlomodrého trička. Cítiť z neho vôňu klasickej vody po holení. Biele vlasy má podstrihnuté, upravené. Srší vitalitou a zdravím. Ona je jeho pravý opak. Vidno, že […]

Partnerský vzťah je ako záhrada. Treba sa oň starať, aby bol stále mohutnejší, pevnejší, aby rástol a kvitol. A tak, ako záhradu, ho treba aj chrániť. Vždy sa nájde niekto, kto tú krásu v záhrade závidí a chce ju pre seba. Je mu jedno, že ju vypestovali iné ruky. Iné srdce. A iná láska. Tak vzniká povestný partnerský trojuholník. Najprv sú dvaja, čo niečo […]

Možno len zhasla hviezda na dráhe mliečnej hmloviny. Možno len praskli presýpacie hodiny. Možno, že zastal čas. Smútok už neodčíta ticho v nás… Čakanie nečaká A bolesť nebolí. Len ešte stále čosi škrípe v súkolí. Možno ten piesok. Možno spomienka. Ale aj ona je už pritenká.

Tá malá bytôstka, ktorú nosíme v sebe a ktorej hovoríme duša, nie je hocikto. Ani hocičo. Je to maličká víla. Vie sa rozsvietiť na modro – keď sme šťastní, keď sa tešíme, keď máme radosť, keď prežívame pokoj a lásku. Stačí sa pozrieť do očí takému človeku – a vidíte ju tam. Najprv ako veselý ohníček. Ten chvíľku tancuje a potom naberá na seba […]

Priatelia. Tí ktorých mám rada. Zjavia sa s milým slovkom. Pohladia, potešia – a potichu zmiznú. Splynú s časom, aby sa znovu vynorili, tak isto milí a pozorní. Ktorého z nich poznám najdlhšie? Imka… Poslal mi prvý pozdrav k meninám, hoci ich budem mať až o tri dni. :-) Sprevádza ma životom od mojich šestnástich rokov. Vtedy bol nesmelý, plachý chlapec, čo […]

Prídem do obchodu, k našej Monike, vysokej štíhlej čiernoočke s huncútskymi zableskami v očiach. Predo mnou mladý muž, zbiera centy na plechovku piva. „A čo, nedala Ti žena dosť?“ pýta sa ho Monika. „Nedala, nedala…“ vzdychá mlady. Nevysvetľuje, čo mu vlastne nedala. Má očividnú chuť na pivo a utiecť z obchodu. Cíti v ňom ženskú prevahu. Monika […]