Rozprávkarka2

Tá malá bytôstka, ktorú nosíme v sebe a ktorej hovoríme duša, nie je hocikto. Ani hocičo. Je to maličká víla. Vie sa rozsvietiť na modro – keď sme šťastní, keď sa tešíme, keď máme radosť, keď prežívame pokoj a lásku. Stačí sa pozrieť do očí takému človeku – a vidíte ju tam. Najprv ako veselý ohníček. Ten chvíľku tancuje a potom naberá na seba […]

Priatelia. Tí ktorých mám rada. Zjavia sa s milým slovkom. Pohladia, potešia – a potichu zmiznú. Splynú s časom, aby sa znovu vynorili, tak isto milí a pozorní. Ktorého z nich poznám najdlhšie? Imka… Poslal mi prvý pozdrav k meninám, hoci ich budem mať až o tri dni. :-) Sprevádza ma životom od mojich šestnástich rokov. Vtedy bol nesmelý, plachý chlapec, čo […]

Prídem do obchodu, k našej Monike, vysokej štíhlej čiernoočke s huncútskymi zableskami v očiach. Predo mnou mladý muž, zbiera centy na plechovku piva. „A čo, nedala Ti žena dosť?“ pýta sa ho Monika. „Nedala, nedala…“ vzdychá mlady. Nevysvetľuje, čo mu vlastne nedala. Má očividnú chuť na pivo a utiecť z obchodu. Cíti v ňom ženskú prevahu. Monika […]

,,Veľa bojov som vyhral, no ešte viacej prehral!“ povedal starý orgován. ,,Povedz mi o niektorých z nich,,“ opýtal sa ho popínavý plamienok. ,,A o ktorom by si chcel?“ ,,O tom prvom… Alebo o tom, čo ťa najviac bolel.“ ,,Tak najprv o tom prvom…. A potom o tom druhom. Počúvaj…“ Bolo to dávno, roky nepočítam. Možno by ti ich spočítala voda […]

,,Smutno mi je…“ povedal jazmín do vetra, ticho, tichúčko, a ešte tichšie, tak, že ho takmer nebolo počuť. A keby aj vravel hlasnejšie, vietor by aj tak nechal jeho slová lietať po záhrade, ako zdrapy vône, ako plač divých labuti, ako šum v tráve. Dalo sa teda predpokladať, že smútok jazmínu si nikto nevšimol. Ale nebolo to tak. Všimlo si ho jazierko, v […]

,,Vymysli mi príbeh!“ požiadala orchidea pani Rozprávku. ,,S príbehmi to nie je iba tak,“ pokrútila hlavou Rozprávka. ,,Príbehy prichádzajú samé.“ ,,Ako to, samé?“ chcela vedieť orchidea. ,,Jednoducho… Zošmyknú sa po slnečnom lúči. Alebo vsiaknu do vône. Alebo vkĺznu s nočným tieňom. Proste sa zjavia. Sadnú si na blesk z neba. Spadnú z višne, možno […]

,,Máš sa?“ spýtal sa vietor, (zabrnkal pritom do roliet, akoby behal prstom po klávesnici klavíra).,,Mám sa… boľavo!“ odpovedala mu Calla, čo rástla v črepníku pri okne.Bolo leto a bolo horúce. Mraky sa hrali s korunami smrekov. Biela sa prelievala s bledomodrou a zelenou. Vtáky si len tak švitorili, pípali svetu svoju vlastnú morzeovku, ktorej nik nerozumel, […]

Bol by si iba náplasťou Na niečo, čo nemalo byť, Ale stalo sa. A vôbec neviem, Či by mi srdce znovu narástlo, alebo ho už navždy mrazy zarosia. Nepíš mi básne. A nevolaj ma Rozprávočkou. Som iba smútok, Ktorý bol predtým novembrovou vločkou. Šantivou, hravou, Čo chcela siahnuť ku hviezdam. Dnes som len smútok, Čo chce byť radšej sám

Ja nie som tichá. Mám ten najhlasnejší krik pod slnkom. Je iba zaliaty do betónového mlčania. Do kocky z ľadu, ktorá sa nikdy neroztopí. Je skrytý V krvavej jazve na srdci, V bezodnej hĺbke, čo nemá schody. Nevedie z nej rebrík do siedmeho neba. Never, že som tichá. Aj v mojom mlčaní je krik. Aj v mojich odchodoch je krik. Aj v mojej smrti bude krik. Nie, […]

Je biely a je plný zvláštnej čistoty. Chodím z jednej miestnosti do druhej. Izba s modrým kobercom, stará drevená skriňa, vysoký stojan na šaty. Vravievali sme mu drevený sluha. Otec si naň každý večer dával sako a nohavice. Poznal dobre svoje malé dievčatko. Vždy mi nechával vo vrecku saka pár drobných. Päťdesiathaliernik, korunu. Vedel, že dievčatko […]