Tak, aby ste vedeli, hneď z kraja vám to poviem, nech je medzi nami jasno. Ja som slobodymilovný tvor. Moja mama je tuláčka ako sa patrí. Pozná všetky vône lesa. Otec? Nooo, hm, to je trochu ošemetná záležitosť, ale vyparil sa hneď, ako ma urobil. Mama však preto nikdy nevešala chvost, načo by aj? Veď jej krásne, dlhé nohy, ozdobené jemnými, lesklými čiernymi […]

Keď sa snehová vločka dotkne zeme, premení sa na hmlistý obláčik. Zohrieva svojim dychom korienky spiacich kvetov. Veď zima býva dlhá a tuhá. Ale aj biela. Biela ako briezky, chvejúce sa nad hladinou jazera. Biela ako hlávky snežienok.

Takto mi hovorieval kedysi môj otec, inak jednoduchý a skromný človek, ktorý však mal čosi, čo mnohým ľuďom chýba – chrbtovú kosť. Pre neho neexistovalo nikdy nehovor nikdy. Nie znamenalo pre neho nie a áno áno. Slovo podľa neho robilo chlapa, láskavé mlčanie ženu. Nemal rád ostré slovné výpady, pretože vedel, čo dokážu narobiť. Že z niečoho, čo je zábavou […]

Prepáčte, nedalo mi to. Staronoví blogeri, ktorí očas nakúkajú na blog.sk, vedia, kde na tento výrok natrafia. Pre ostatných to hádam nebude také dôležité. V celku sa mi zapáčil – keď ho oprášim od ostatných pavučín, čo sú na ňom navešané. Je pozvaním do môjho sveta. Do niečoho, čo je skutočne moje – mám to ukryté v hlave, v srdci. Tu, na novom […]

Túto rozprávku venujem svojej priateľke Dionei, pretože včera bola sklamaná a smutná a pretože aj z toho najväčšieho rumoviska môže znovu vyrásť záhrada. Ako keby sa jej nikdy nedotkol čas: vždy kvitla, vždy bola plná vône, svetla a slnka. Len v jednu noc v nej bolo temno: vtedy, keď umieral Nardénov otec. Ležal pod klenbou ruží, nie, nemal v tvári strach, ale […]

Stena mala farbu svetlého medu, brázdili ju krivolaké biele čiary, ktoré na niektorých miestach vytvárali stopy slzičiek. Blúdila som po nich prstom a kreslila neviditeľné siluety. Videla som v nich podoby rôznych bytostí – bradatého uja s fajkou, vtáka, koňa. Potom sa do izby, kde som spávala, vkradla tma, spolu s ňou aj strach. Malé dieťa sa bojí tmy, tá okolo mojej […]

Rozmýšľala som, čím sa prezentovať ako prvým v novom blogu. Neprišlo mi na um nič lepšie ako rozprávka. Je už staršia, písala som ju dávnejšie, ale asi najlepšie vystihuje moje skryté ja. Rozprávkarka alebo Pastierka rozprávok – tak ma volajú priatelia z netu. Som na toto oslovenie hrdá, ale trochu zaň cítim aj zodpovednosť. Nie je jednoduché zachovať rozprávkam […]