Rozprávkarka2

Nad brehom Hradňanky vraj kedysi rástol zázračný strom, platan. Vstúpila doň duša zakladateľa maršovského rodu Gašpara. Ten nebol odjakživa zeman. V mladosti slúžil vo vojsku kráľa Mateja. Kráľ ho za verné služby odmenil a daroval mu panstvo za Hradňankou. Vojna však zohla zemana k zemi viac, než chcel. Sila mu unikala a zdravie odchádzalo. Keď cítil, že sa blíži […]

Na pamiatku jednej ženy a preto, že je október, mesiac úcty k starším

„Vám by sa zišla kvapka kávy.“ povedal. „Vyzeráte, akoby ste sa premieňali na cencúľ“.

Taká malá spomienka…

Znovu ma šteklia slová tým svojim tichom vtáčím

Píšem dva listy do neba

Moje srdce sa premenilo Na piesok,

Napísal si mi samé krásne slová:

Jeden z prvých blogerov na Pravda.sk. Pamätám si časy, keď sme tu debatovali o umení – s ním a s Kussim. Potom tu zafúkal iný vietor do plachiet a Juraji sa začal postupne vytrácať. Možnože to bolo na niečo dobré. Dúfam, že mal čas viacej malovať.

Neviem, kam zmizli staré mamy, Čo mali v očiach teplo oráčin Vo vráskach vôňu čerstvej slamy A v srdci biely obláčik.