Rozprávkarka2

Predchádzajúca časť Predpokladám, že podaktorých veriacich zarazilo, možno aj pohoršilo, že som k polopravdám, omylom, vedomým klamstvám a lžiam v názve priradila aj slovo kňaz. Hlavou krútia zrejme tí, ktorí sa pohybujú v časovej realite prítomnosti a neuvedomujú si, že knažský stav existoval už dávno pred vznikom kresťanského, resp. židovského náboženstva. […]

S príbehmi zo Starého zákona, respektíve s celou Bibliou, som sa stretla až v dospelom veku. Konkrétne, keď som mala dvadsaťjeden rokov. Vyrastala som v ateistickej rodine – a tak literatúra tohto druhu bola mimo môj dosah. Ani som po nej sprvu netúžila. Stačili mi rozprávky, čo mi po večeroch rozprával otec. S vekom však rastie apetít, aj ten čitateľský – a tak […]

Tu v Žiline máme pár šikovných nadšencov, ktorí sa snažia o záchranu Lietavského hradu. Minule som si pozerala na facebooku stránku jedného z nich – a aj ma údiv prešiel, že čo to tí chlapci dokážu… Viac o nich nájdete na http://www.hradlietava.sk/, ja som však Rozprávkarka, nuž, pátri sa, aby som mala v svojej rozprávkarskej kešeni aj rozprávku o Lietave. […]

Malý sonetík… Tiež zo starších básní…

Mám rada také dni, aké sú teraz. Slniečko, slniečko, ešte raz slniečko, a k tomu more modrej oblohy. Vtedy sa cítim čulá ako rybička a deň by pre mňa mohol mať miesto 24 hodín 48. Všetko stíham… Nepotím sa, som slnkofilná a keby sa dalo, tak by som chodila po svete len v svojej opálenej koži.

Niečo z mojich starších básní…

predchádzajúca časť ,, Raz proste neprišiel.“ – povedala tíško Maja. ,, V jeden rok. Čakala som ho, aj otec s mamou. Dlho, celé leto. Až potom sme sa dozvedeli, že ho nepustili cez hranice. Miesto neho prišla len veľká obálka. Tri veľké fotografie. Tie, ktoré visia na stene vo vašej izbe. A pár riadkov k nim. Vraj do Československa vtrhli vojská Varšavskej […]

Dnes sa môžeš stať mojim slnkom, ktoré sa dotýka hladiny,

predchádzajúca časť ,,Zabúdate, že sa to všetko dialo štyridsať rokov nazad, aj viac…“ podotkla Maja. ,, Vtedy sa tu žilo prísnym životom. Každú nedeľu strmá cesta do kostola. Nič iné tu nebolo a nikde inde sa nedalo ísť. Žiadne pestrofarebné letné šaty, len dlhé čierne sukne, rovnako čierne blúzky a čierne šály na hlave… Tak to nosili naše […]

Poď, sadneme spolu na lodičku, súmrak si prisadne k nám, Čajky nám požičajú krídla a more roztvorí svoju hĺbku,