Rozprávkarka2

V summerskom meste Lagaš kedysi panovala kráľovná Urrata. Bola nielen mladá a krásna, ale aj múdra. Rozhodla sa, že si nájde dobrého ministra financií, ktorý by jej pomohol vládnuť. Nechcela však vyberať len podľa farby očí či pekných slov. Každého uchádzača, čo sa chcel stať ministrom, si najprv predvolala a dlho sa s ním rozprávala.

Včera sme sa s LaLunou dohodli, že sa pokúsime zmeniť zlé na dobré a smutné na veselé. Tak som sa trochu rozhliadla – po rozprávkach. Vybrala som si tú najsmutnejšiu, ktorú poznám – Dievčatko so zápalkami. A trochu som ju zmenila…

Ráno je krehké. Dotykom prstov Baladu budí. Vo vetre zrazu zvoní sklo.

Bol iba jeden z mnohých kvetov. Nepodobal sa na snežienku, hoci mal bielu farbu snehu. Podobal sa sám na seba.

Nezbedné očko, Len tak si beží po pančuške, Od lodičky po okraj sukne, Odtiaľ sa díva na vážny, smutný svet, Ktorý si rieši svoje katastrófy

Koľko prasiat dal gróf zabiť, keď chystal svojej dcére svadobnú hostinu? predchádzajúca časť Na mieste je otázka: aký bol skutočný život grófky Anny? Na povestiach je zaujímavé to, že majú v sebe vždy kúsok pravdy. Určite ho má aj tá o láske medzi bohatou grófkou, manželkou rytiera Súňoga a chudobným rybárom. Ako ho však pohľadať a nájsť? Mám […]

Prečo si len tak ľahko dávame ukradnút výrazné postavy našich dejín iným národom? Predchádzajúca časť Grófka Anna však nemala v manželstve šťastie. Ján Súňog bol lakomý skupáň, pri ktorom musela veľmi skoro zabudnúť na veľkolepý spôsob života, akým žila v otcovom zámku. Pritom svojmu manželovi priniesla bohaté veno: niekoľko dedín a poddanských […]

Ľudí odjakživa viac vzrušuje zlo ako dobro. Prečo? Je zvláštne, že ľuďom sa do pamäti skôr vryjú z dejín tie postavy, čo majú za sebou negatívnu minulosť, ako tie s pozitívnou. Občas sa pýtam, čím to je… Že nás viac vzrušuje zlo, ako dobro. Viac sa do nás zarezáva, necháva v nás hlbšiu stopu, hlbšiu odozvu. Možno je to aj tým, že chceme podvedome […]

V tretí deň stvorenia, keď sa už svetlo stalo dňom a tma nocou, vody pod oblohou sa oddelili od vôd nad oblohou, rozhodol sa Večný vládca, že z nevľúdnej a pustej zeme urobí rajskú záhradu. Rozhodil po dovtedy nezakvitnutých pláňach semená rastlín, krikov a stromov, aby priniesli kvety a ovocie.

… a práve teraz sedia pri ohrádke a rozprávajú sa so svojou ružou.