Rozprávkarka2

No, vieme, vieme, keby sa vám, biednym pozemšťanom, ktosi z nás prihovoril vašim vlastným jazykom, tak by ste možno vykapali hneď. Od ľaku. A možno ani nie. Považovali by ste to za virtuálny trik. Tak sa tvárime, že tu nie sme. Že vám nerozumieme a ani nevieme rozprávať vašou rečou.

Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočí vládla v Javorníkoch zima. Z oblohy sa sypali husté biele chuchvalce, dávali nehu prísnym kopcom naokolo. Snehový zával prikryl aj poľnú cestu, čo viedla do údolia, učupeného v ohybe riečky Rovňanka. Aké tajomstvo sa tu skrývalo? Bola to malá drevenica, s pitvorom, izbou a začmudenou kuchyňou. Do večernej tmy […]

Žilinu mám rada. Nosím ju v duši, nech som hocikde. Je to mesto rozvoja a rastu. Nenarodila som sa v ňom. Prisťahovala som sa sem pred pätnástimi rokmi – tak vidím, ako sa mení.

Kreslím okolo seba kruh. Vzývam čírosť a nepriepustnosť skla:

predchádzajúca časť Na každom rezbárovi najprv zaujmú ruky. Má to svoj dôvod, veď práve nimi dokáže vdýchnuť drevu podobu a tvar. Čím precíznejšie sú umelecké predmety z dreva vypracované, tým väčší hold vzdávame rezbárovým rukám. Až potom si uvedomíme, že drevo ožije až vtedy, keď doň vloží svoju vlastnú dušu.

Keď som už v predošlom článku zablúdila do osady Nová Žilina pri Štiavniku, nedá mi, aby som nespomenula aj iné príhody, ktoré som síce nezažila ja sama, rozprávali mi ich však osadníci – lazáci. Na začiatok treba povedať, že osady v Bytčianskej kotline majú v sebe čosi osobité. Narodil sa tu typický slovenský fenomén – drotárstvo. Nie je to mŕtve remeslo, […]

Najzaujímavejšie životné príbehy ponúkajú novinársky najneschodnejšie terény. K jednému z nich, či skôr k príbehu jednej vrchárskej rodiny, som sa dostala takpovediac náhodou. Išla som robiť reportáž o práci umeleckého rezbára Jožka Rakovana. Ako to už býva v príjemnej spoločnosti, padlo veľa slov. Z Jožka sa vykľul dobrý rozprávač. V hlave mi utkvelo, že sa […]

Neviem byť Prometeom. Pribitá k ohňu, horieť pre iných. Som iba malý, Slabnúci plameň. Rozbíjam smútok, Zbieram črepiny.

Jeden sťahovavý vták sa ma opýtal, či nechcem ísť s ním. Odpovedala som mu: ,,Išla by som, ale som príliš ťažká.“ ,,A to už ako?“ pýta sa ma. ,,Lebo mám strašne veľký batoh.“

Tak som si sama na seba uplietla bič. Už mesiac sa teším na čítačku a krst svojej knihy Rozprávky z blogu. V eufórii, ktorá ma zachvátila, keď som sa dozvedela, že sa už tlačí cez útroby tlačiarenských strojov na svet, som neprozreteľne prisľúbila, že na krst upečiem jabĺčka v župane. A zavesila som si to ako status na FB. Mala som totiž vtedy jabĺčka v župane […]