Rozprávkarka2

predchádzajúca časť No keďže žiaden drevorubač nerozumie reči stromov, nikto si ich žalovanie a nárek nevšímal. Stromy putovali na rebrináku až do dediny. Tam ich predali drevorubači rezbárovi za pár strieborných toliarov. Poukladali ich na dvor, na drevené kláty a odišli. Na druhý deň zobral rezbár dláto a hoblík a začal stromom odlupovať kôru.

Túto rozprávku mi rozprával starý otec ešte v časoch, keď som bola malým, asi desaťročným dievčaťom. Tak ako všetky deti ma tešil pohľad na krásny vyzdobený stromček, ktorý sa v našej obývačke rozsvietil vždy pred Vianocami. Bol totiž znamením toho, že nastal čas radovania a hojnosti. Vedela som, že kým stojí v obývačke, budem prežívať najkrajšie chvíle […]

Už odzvonili. Zaperlilo sa v brezách. A tma je plná zasnežených vĺn.

Tak mi je akosi divno… clivo… ako keby som mala v duši neviditeľnú klávesnicu, nad ktorou stoja cudzie ruky a chystajú sa naťukať písmenká,,, ,,, a ja mám zrazu strach, aké budú.

Keby Bonka vedela písať, určite by si podala do novín inzerát: „Hľadám svorku, ktorá by ma prijala za svoju. Je celkom jedno, či bude psia alebo ľudská.“ Keďže však Bonka bola niečo medzi ovčiakom a vlkom, je jasné, že si inzerát podať nemohla.

Iba tak sneží. Do bielej chumelice havrany kreslia čiary krídlami.

V utorok mali vypredané.

predchádzajúca časť Vráťme sa k tomu holánikovi, ktorého pôrodná babica cez otvorené okno vystrčila do zasneženej zimy. Krst na lopate zažil aj Jozef Belon. Začínal ako drotársky učeň, džarek.

No, vieme, vieme, keby sa vám, biednym pozemšťanom, ktosi z nás prihovoril vašim vlastným jazykom, tak by ste možno vykapali hneď. Od ľaku. A možno ani nie. Považovali by ste to za virtuálny trik. Tak sa tvárime, že tu nie sme. Že vám nerozumieme a ani nevieme rozprávať vašou rečou.

Na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočí vládla v Javorníkoch zima. Z oblohy sa sypali husté biele chuchvalce, dávali nehu prísnym kopcom naokolo. Snehový zával prikryl aj poľnú cestu, čo viedla do údolia, učupeného v ohybe riečky Rovňanka. Aké tajomstvo sa tu skrývalo? Bola to malá drevenica, s pitvorom, izbou a začmudenou kuchyňou. Do večernej tmy […]