Rozprávkarka2

Kratučká… Na sladké sny…

predchádzajúca časť Ležala na posteli, pohodlne uložená na ľavom boku. Na vankúši, čo je podopieral líce, sa jej rozsypali strapaté, červené vlasy. Viečka mala prižmúrené do úzkych štrbiniek, cez ktoré pozorovala muža pri okne.

Celý deň som v záhrade, kosím, presádzam, prerábam… Z toho bude poctivá svalovica! A tá sa lieči jediným spôsobom: treba si sadnúť k obrazovke, vyložiť nohy (mám pod nosom operadlo sedačky) a niečo ťuknúť do počítača. Nuž, priznávam, dnes mi to nemyslí… Tak som pre istotu zalovila v svojej zbierke básní – Opakovaný záber – a vybrala som […]

Predchádzajúca časť Stalo to, čoho sa jeho otec bál. Do Adamovho srdca vstúpila túžba po peniazoch. Zažiadalo sa mu krásnou ženou pochváliť. Začal ju vodiť medzi zemanov. Tí nevedeli z Magdalénky oči spustiť. Zato ich ženy začali nad ňou nosom ohŕňať.

Zapovedala som sa, že sa nedám vtiahnuť do predvolebnej politickej kampane a zostanem pekne krásne v krajine svojich príbehov a rozprávok. Tam je bezpečne, tam je dobro dobrom, zlo zlom, vinníci sú potrestaní a láska sa končí veľkým svadobným veselím.

Neďaleko Jablonového, nad brehom Hradňanky, vraj kedysi rástol zázračný strom, platan. Vstúpila doň duša zakladateľa maršovského rodu Gašpara.

Písala som ju tesne pred maturitou, spolu s množstvom ďalších básní… Už by som sa nechcela zaľúbiť tak, ako vtedy…

Každý, kto vstupuje do virtuálu so snahou prezentovať niečo zo svojho vnútra, je vlastne malý exhibicionista. Inak by nedával svoje veci do verejného priestoru, kde sa k ním môžu všetci vyjadriť. A ten, kto publikuje pravideľne, sa chtiac či nechtiac, úmyselne, či neúmyselne, stáva verejnou osobou. Človekom, ktorý má okrem srdca na vystretej dlani aj celé svoje ja. V […]

Ležala v posteli, prikrývka ledabolo prehodená cez nohy. Na pokrčenej plachte, z ktorej bolo cítiť vôňu nočného milovania, sa odrážali kontúry jej tela, svietili mäkkou broskyňovou perleťou. Dodávalo jej to nádych nevinnosti . Vyzerala nemotorne a krehko. Napriek noci, čo spolu prežili, sa ešte stále hanbila a neodvážila sa ukázať svetu svoju nahotu.

Mám výbornú kamarátku, Evku. Dvadsaťjeden ročné dievčatko, ale šikovné, že až… Býva vo Veľkom Rovnom. Kto nevie, je to obec, kde sa vraj narodilo typické slovenské remeslo, drotárstvo. Drotárske príbehy sú tu stále živé a rozprávajú sa až dodnes. Ako napríklad tento: