Rozprávkarka2

Seríál o rímskych cisároch, čo mali niečo spoločné so Slovenskom. Celkom na úvod by som mala dať veci do poriadku. Píšem o čase, keď Bratislava nebola Bratislavou. Mala iné meno. Dokonca ani Hron nebol Hron, ale Granus. Taká dlhá informácia sa však do názvu nezmestí, takže to nechajme tak, a poďme sa pozrieť do druhého storočia nášho letopočtu.

Písmená to jej ha ha ha nevyjadria. Ale smejem sa aj ja, vždy, keď sa pozriem do spamu. Kopia sa tam zaručené správy o tom, ako mi ktosi od Afriky, cez Rusko, Ameriku a Čínu, zanechal niekoľkomilionový balík. Každý má so spamami takéhoto druhu skúsenosti. Ja niekoľko rokov. Už to ani nevnímam. Kedysi som si povedala, že si z nich vystrelím. Vtedy boli ešte opatrnejší, […]

Vždy ma fascinuje, s akou ľahkosťou sme prijali zažívané dogmy, ktoré nám v školských a študentských časoch uložili do hlavy ako nemeniteľnú pravdu. V tomto článku sa budem zaoberať dvoma takýmito dogmami: Nikdy sme nemali „svojho“ kráľa ani kráľovnú. Kristianizácia našich území začala po príchode Cyrila a Metoda.

Často sa hovorí, že naša civilizácia je tesne pred zrútením, tak ako bola Rímska ríša pár desaťročí pred svojim zánikom. Ak niekto nečítal predchádzajúcu časť, je tu: Julian Apostata a jeho miesto v dejinách Slovenska – 1. časť

Osobnosť rímskeho cisára Juliana Apostatu patrí k tým, ktoré majú tie najkrajnejšie, hraničné ohodnotenia. Záleží na tom, kto sa na neho z akej perspektívy díva. Rímsky historik Ammianus Marcellinus (žil v 4. storočí), neovplyvnený prizmou kresťanského náboženstva, o ňom píše ako o poslednom veľkom cisárovi Rímskej ríše, ktorý sa pokúsil o náboženskú […]

Priznám sa, že ma k tejto úvahe priviedla debata na mojej FB stránke, kde som odcitovala časť diela rímskeho historika, Ammiana Marcellina *1 a jeho diela Dejiny rímskej ríše za soumraku antiky. Nepatrím k obdivovateľom a hltačom ľahkého beletristického žánru. Mojou srdcovkou je poézia – a kroniky. Čím staršie, tým lepšie. Ammianus Marcellinus ma zaujal už pred […]

Ohybný jazyk Anakond Štyrikrát medom pomazaný. Okolo tela opásaný. Štiepený slinou slepej vrany. K Anakonde sa neprikrádam. Je iba chvostom, čo sa chce spojiť s hlavou hada. S Anakondou sa nebozkávam. Nechcem byť v kruhu, čo tvorí chvost a hlava. Pred desiatimi rokmi jedna z nich zhltla moju dušu a nevypľula nazad. Aj keď to prehĺtanie bol iba hlúpy hazard. […]

Som niekto iný. A navždy budem iná. A navždy budem Rubínom rozliateho vína. Tá nepriznaná, Čo ušla do rozprávky. Trhá tam sedmokrásky A strihá vranám hlávky. Tá, čo sa nechce vrátiť, A rátať ďalšie straty. Zabudni. Nespomínaj. Nebudem nikdy Kollárova Mína. Len odistená mína, ktorá ťa zatiaľ míňa.

Neplatič nemá nič. Pre systém je len zbytočnosťou. Len holou, ohryzenou kosťou. Veď ten, kto nemá peniaze, je iba zviera, čo ušlo pánom z reťaze. Nedáva daň zo svojich stoviek. A pre tých „hore“ nie je človek. Všade len samé obruče. Hladným sa vysmievajú sýti. Dali im exekúciu na srdce, za to, že ešte stále cíti. Ak chceš žiť, zaplať. Za teplo, vodu, […]

… zúfalo prosím oheň, aby nezhasínal, nechal ma ďalej tancovať na horiacom knôte. A lial sa do mňa ako do fľaše červeného vína a môjmu srdcu daroval rubínový odtieň. Ohníček, oheň… …umiluj ma k smrti, upáľ ma v jednom krátkom škrtnutí. nedovoľ krvi, aby ju čas zmútil a súmrak uškrtil. Ohníček, oheň… … len sa o teba opriem […]